Zaujímavosti o bozkávaní
6.7. je medzinárodný deň bozkávania.
Priemerný človek strávi 2 týždne života bozkávaním.
Vedci sa stále sporia o to, či bozk je naučený rituál, alebo je to inštinkt. Proti inštinktu stojí najmä fakt, že napr. v Afrike existujú kmene, ktoré sa bozkávajú málo alebo vôbec.
Bežné šimpanzy sa bozkávajú s otvorenými ústami, ale nepoužívajú pritom jazyk. Bonobo, najinteligentnejší druh šimpanzov, však jazyk používa.
Prvá písomná zmienka o bozku je z roku cca 1500 pred naším letopočtom.
Novomanželský bozk na konci svadobného obradu pochádza zo starovekého Ríma, kde bozk znamenal aj uzavretie zmluvy.
Bozk nie je len prejavom intimity a sexuálnej náklonnosti. Už od staroveku má bozk mnoho ďalších významov a niektoré pretrvávajú aj dodnes. Znamená napríklad rešpekt, uzmierenie, poďakovanie, súhlas, … Bozkávali sa nielen ústa, ale aj ruka, prsteň, čelo, rôzne predmety ako meč, Sväté písmo a na znak pokor aj topánky či nohy, …
Bozk má tiež mystický význam – často sa vyskytuje v rozprávkach, ale povedzme aj v Biblii na desiatkach miestach a v rôznom kontexte.
Väčšina ľudí (cca 2/3) nakláňa pri bozkávaní hlavu na pravú stranu.
Ľudské pery sú 100 x citlivejšie ako končeky prstov na rukách.
Vaše ústa sú plné baktérií. Pri poriadnom bozku si preto s partnerom vymeníte desiatky miliónov z nich.
Pojem „francúzsky bozk“ sa začal používať v roku 1923, ako narážka na (vtedajšiu dobu) príliš uvoľnené myšlienky Francúzov na sex. Vo Francúzsku sa tento typ bozku volá „jazýčkový bozk“. Situácia tam dospela až do úplného zákazu bozkávania sa vo vlaku, pretože cestujúca mládež francúzákmi vo veľkom pohoršovala svojich spoluobčanov.
Iný zdroj však uvádza, že pojem francúzsky bozk sa rozšíril až na konci 2. svetovej vojny, kedy vojaci vracajúci sa z Európy späť do Anglicka a Ameriky tak vášnivo vybozkávali svoje milé, až tieto nadobudli dojem, že sa počas bojov vo Francúzsku zlepšovali aj v inej oblasti. 🙂
Už v staroveku ľudia verili, že pri bozku s otvorenými ústami dochádza k zmiešaniu duší oboch milencov. Preto sa francúzák v niektorých oblastiach dodnes volá aj „bozk duší“.
Iným druhom bozku je „eskimácky bozk“ kedy si milenci pri bozku navzájom šúchajú nosy. Aj keď sa to zdá detinské, mnohí dospelí to majú radi.
Starovekí Rimania poznali tri druhy bozku: Osculum – bozk na líca, Basium – bozk na pery a Savolium – hlboký bozk celými ústami. Kámasútra narozdiel od toho opisuje viac ako 30 druhov bozku. No povedzte, kde bolo lepšie žiť? 🙂
Niektoré ženy dokážu dosiahnuť orgazmus iba bozkávaním na ústa. (Väčšina žien to dokáže bozkávaním na tie správne miesta.)
V stredovekej príručke pre milencov z Japonska sa neodporúča bozkávať ženu pri orgazme, pretože by mohla nedopatrením odhryznúť mužovi jazyk.
Muži si viac pamätajú ženy, s ktorými sa bozkávali ako tie, s ktorými mali sex. Niektorí muži i ženy dokonca považujú bozk za intímnejší akt ako je samotná súlož.
Podľa kódexu pre holywoodskych filmárov (nazývaný aj Haysov kódex), ktorý bol platný v rokoch 1930-1968, minimálne jeden z bozkávajúcich sa milencov na filmovom plátne musel stáť alebo sedieť (t.j. nesmeli obaja ležať). V prípade, ak scéna zachytávala manželov v jednej posteli, pri bozku musel mať minimálne jeden z nich aspoň jednu nohu na zemi. Kódex zároveň obmedzoval dĺžku bozku iba 3 sekundy. Alfred Hitchcock to vo svojom filme Bergman and Grant obišiel tak, že herci sa bozkávali dlhší čas, avšak v sérii krátkych bozkov, ktoré trvali vždy len chvíľku.
Anglický kráľ Henry VI dňa 16.7.1439 úplne zakázal bozkávanie a to ako prevenciu pred šíriacim sa morom. Na tú dobu to však nie je nič nezvyčajné, v 16. storočí sa napríklad v Neapole bozkávanie na verejnosti trestalo smrťou.
„Vedci“ zistili, že človek potrebuje iba 15 sekúnd dlhý bozk na to, aby dokázal určiť, či je partner pre neho ten pravý / tá pravá.
X v písanej komunikácii znamená „bozk“, respektíve „bozkávam ťa“. Mnemotechnickou pomôckou je, že pripomína dvoch ľudí dotýkajúcich sa perami pri pohľade zhora. Znak X sa používal už v staroveku, najmä v listinnej komunikácii, kedy sa na konci dokumentu uvádzal kresťanský kríž predstavujúci úprimnosť a čestnosť. Ten, kto list následne podpisoval, potvrdil jeho pravdivosť umiestnením písmena X na kríž, čo znamenalo jeho prísahu. (V bežnom živote sa prisahalo na Bibliu alebo na krucifix.) Ak niekto nevedel písať, „podpisoval“ sa iba krížikom, čo je zvyk, ktorý pretrval až do začiatku 20. storočia.
Použitá fotografia: a-couple-of-young-couple-love-kiss / Autor: adamkontor / Licencia: CC0